Rozhovor: Amin Nakhle
„Za každým dobrodružstvím je zlomené srdce.“ To pověděl Amin v jednom z dílů Nerudacastu. Takže i já jsem ho následně vyzpovídal o jeho dobrodružstvích. Tenhle člověk cestuje u nás dost nezvyklým způsobem. Začal v sedmnácti, když vyrazil stopem do Španělska. V Americe ale přešel na train hopping. Lidem, kteří tak cestují se anglicky říká hobos. Vyberou směr, naskočí na rozjíždějící se nákladní vlak a usadí se, kde vagon dovolí. Ve spoustě zemí je tohle nelegální, nebezpečný je to ve všech. Skvělý fotky z těhle výprav najdete na Aminově Instagramu.
Jaké bylo dětství a dospívání? Nejlepší vzpomínka?
Narodil som sa síce v Bratislave, ale žili sme v Benghazi v Libyí tak do roku 2000. Potom som dospieval na Slovensku. V destve som sa hlavne venoval rozoberaniu prístrojov a zbieranu odpadkov z miestnej skládky. Často sme cestovali, či už po Libyí alebo do Sýrie za rodinou.
Jeden z top zážitkov by bol asi roadtrip z roku cca 2006, keď sme na Mazde 626 celé leto išli 14 000 km zo Slovenska až do Sýrie a naspäť. No a presne počas toho sa mi podarilo ukradnúť mame Practiku MTL3 a prvý krát som cvaknutím zvečnil moment. Tak potom keď sme to dali vyvolať som objavil jeden z troch základov fotografie: sklamanie. (badum tsss)
Máš za sebou tisíce kilometrů. Mimo jiné jsi prostopoval Panamericanu. Jaký byl ten první impuls, který tě přiměl se vydat na sólo cestu?
Po prvej stopovačke Európou vo veku 17 sa mi začali čŕtať plány v hlave. Už vtedy som pozeral na nákladné vlaky a lode a rozmýšlal kam by ma mohli zaniesť. Po maturite som chcel ísť cestu okolo sveta stopom ale som bol vo vzťahu v tom čase. Hlavný impuls bolo uvedomenie si faktu, že sa dá veľmi jednoducho veľmi ďaleko zájsť za úplne minimum penazí alebo aj zadarmo. A ktomu zvedavosť, chcel som vidieť svet. Ako v ňom ľudia žijú, či sa nájdu krajšie hory ako Tatry, hehehe.
Postupem času jsi začal na svých výpravách fotit. Máš nějaký fotografický cíl, něco co by ti udělalo radost?
Fotoknihu, alebo zine. Potom čo prejdem všetky kontinenty na nakládných vlakoch a pôjdem do vlakového dôchodku.
Ako fotografický cieľ by som sa niekedy chcel naučiť aspoň čiastočne fotiť, tak aby sa fotkou dal povedať príbeh, zachitiť emócia. Aby fotka sama o sebe mala výpovednú hodnotu, aby to neboly iba moje osobné spomienky, ale aby aj niekomu inému niečo dalo.
Fotíš na film. Tvoje fotky mají úplně super barvy a občas připomínají věci od Američanky Molly Steele, která se taky ráda projede na vlaku. Jaký používáš setup a filmy?
Ďakujem. Heh, Molly Steel, s kamošom sme jej minule radili ako na jeden vlak…
Prvým fotoaparátom bola už vyššie spomínaná Practika spolu s 50mm f1.8 na ktorý som zriedkavo fotil od roku 2009. Vždy na najlacnejší film čo sa dal vtedy kúpiť. Neskôr som si zaobstaral Canonnet QL17. Rangerfinder ktorý doteraz ostáva na prvom mieste v srdci a to sa mi podarilo už druhý rozbiť. Naspoledy v Mexiku na nákladnom vlaku pri prechodu cez malú dedinku mali miestne deti chuť hádzať po nás šutre. No podarilo sa im trafiť foťák! R.I.Pieces QL17 vol 2.
Ešte pred tripom do Mexika keď som odchádzal pracovat na festival Burning Man z Oakland,CA sme šli na vlaku do Reno,NV, neďaleko ktorého je Black Rock Desert, kde sa odohráva BM. A kamarát mi daroval rolku Portry 400 a tým sa mi zmenil úplne svet. Odvtedy som drogovo závislý na tomto filme. Vyskúšal som kadečo možné filmy aj BW aj slajdy ale nič sa mi doteraz nevyrovnalo kráse Kodak Portra 400-800. Je to vyslovene dar od Boha pre ľudstvo.
Teraz používam Canon AE-1 a na rýchlovky mám Olympus Stylus. Ten som za 2 doláre kúpil od pouličného predavača v San Franciscu. Vnútri bol film z nejakej svadby, tipujem okolo roku 2000 niekde na Floride. Film používam hlavne Kodak Gold200 a keď peňaženka dovolí, tak tú Portru. Drvivú väčšinu fotiek tak aspoň o stopu prepaľujem keďže dynamický range filmu a hlavne Portry do plusu sú min. 3-4 stopy.
A medzitým ešte fotím na digitál ale to len zriedka. Skôr si stým meriam svetlo alebo nato točím videá. Jedná sa o Canon 70D. No a na Instagram hlavne fotky z mobilu. (Pixel2)
RIP List: Canon A1, 2xCanonnet QL17 a Canon SureShot. Život im vyhasol na nákladných vlakoch.
V rozhovoru na Youtube jsi mluvil i o tom, že vychází jakýsi pravidelný aktualizovaný a zároveň tajný průvodce pro hobos. Taky jsem někde zahlédl článek o hobo code, neboli značkách, které pomáhaly popsat jednotlivým cestovatelům situaci na konkrétní trati. Je ještě něco, co s tímhle životním stylem souvisí, co by člověka nenapadlo? Něco praktického s čím jsi se setkal?
Že drvivá väčšina train-riderov v Amerike sú skôr dirty-kids alebo crusty-kids, majú minimálne pár face tattoos a tak 12 plechoviek piva v sebe o 12. poobede. Kričia po sebe, že koho ihlu si môžu požičať. Odporúčam dokument “Wedding Train” ak sa niekto chce viac o tejto téme naučiť a ako by sa nikdy nemalo po vlakoch chodiť.
Praktické je nosenie skenerov, tým pádom človek počuje o čom sa baví rušnovodič a centrála. Lenže tieto skenre zachytia rôzne frekvencie a človek sa skrýva v noci v najväčšom depe na západnom pobreží, srdce mu bije v krku, celé je to vysvietené ako vianočný stromček a v tom začuje na skenri “No! Don’t shoot the horse!“
Nejdelší noc v životě?
Toto bude asi remíza medzi dňom pred skúškou z Náuky o materiáloch a nocou keď som prvý krát v živote videl polárnu žiaru. Pričom práve naopak sa jednalo o veľmi krátku noc keďže na Aljaške v Auguste slnko svieti cca 20 hodín denne, ale pocitovo to boli dni. A pre fotografov, tá golden hour tam trvá celú večnosť.
Kolik procent času při cestování na vlacích tvoří ta romantika a dobrodružství a kolik je nakopak čekání, nejistota, špína, hluk a překonávání překážek?
Tak 90% je to najmä o čakaní na vlak, nedostatku spánku, neustálom blúdení, neistote či je to správny vlak, či ma videl niekto, či sme v bezpečí atd. Ale zato tých pár chvíľ, západov či východov slnka, tunelov, surfovania vo výške 12 metrov uprosted púšte stojí za každú kvapku potu a krvi. 
Neber to osobně, ale jak často se při delším cestování na vlacích člověk zvládne osprchovat, nebo umýt?
Vlhké útierky sú často mojím najlepším kamošom. Občas dajaká riečka alebo jazierko sa popri trati nájdu a mýdlo mám bio-degrable tak si človek aj opere veci rovno. Ale je úplne bežné, že sa dva tri týždne neosprchujem. Narozdiel od stopovania, na vlakoch je to celkom jedno. Jazdou na železnej rude alebo na uhlí je človek v priebehu minút celý čierny.
Ideální foto road trip? Můžeš si vybrat jedno místo, jednoho parťáka/parťačku a jeden foťák. Jaké to budou?
Albánsko s kamarátom a dlhoročným road-tripovým partnerom-in-crime Peťom, na Fiatke 126p. Už dvakrát sme tam na Fiakte boli spolu. Foťák Contax T2.
Ale skôr vlak-trip cez B.C. v Kanade s kamarátom AJ a Nikon FM2 ktomu niake 35mm sklo.
TOP 3 zahraniční fotografové?
Musím tu dať Mike Brodie. Človek, ktorý najdokonalejším spôspobom zdokumentoval cestovanie po nákladných vlakoch a ktorého som mal čest vidieť minulý rok na jeho výstave v malom obchodíku s kaktusmi v Sacramento,CA.
Theo Goselling. Týpek ktorý vo mne tak v roku 2015 opätovne vzbudil lásku ku kinofilmu a takej nejakej lifestyle fotografií. Jeho som úplnou náhodou stretol na ulici v San Franciscu.
Pablo Allison. Dokumentarista zaoberajúci sa hlavne migráciou.
TOP 3 čeští nebo slovenští fotografové?
Tibor Huszar
Matúš Zajac
Môj dedo.
Věc, bez bys nikdy nevyrazil na cestu?
Toaleťák!!! A samozrejme foťák, aspoň niaky point-n-shoot a zopár roliek.
Plánuješ se někdy usadit a koupit postel? Nebo to budeš dávat ve spacáku na podlaze, dokud to půjde?
Jednoznačne v spacáku na podlahe čo najdlhšie. Ale už občas mávam tie myšlienky usadiť sa, doštudovať a mať stenu kde by sa dalo zavesiť niečo, a hlavne si doma vyvolávať film a skenovať.
A celkovo sa venovať veciam, ktorým sa nedá tak ľahko venovať na ceste.
Je naopak je nějaká věc, nebo činnost, která pro tebe symbolizuje domov, klid a fakt že teď zrovna nikam nejedeš
Karanténa.
Nejlepší věc, kterou tě cestování naučilo?
Trpezlivosť
Ideální neděle?
Koncept nedele nemám moc kedže posledné dva roky som nemal “normálny týžden”. Ale ak považujeme Nedeľu ako deň oddychu tak: spánok 8h, sprcha, vyprať si veci, nakúpiť zásoby, pozrieť trasu, naplánovať daľšie kroky, trošku si povegetiť, odchytnúť na fajnom mieste západ slnka, preorganizovať baťoh, potriediť fotky a možno aj minútku v Lightroome stráviť. (Nie vždy mám laptop zo sebou, ak mám možnosť niekto ho uchovať tak tam aj bezpečne ostane.)
Nejhezčí světlo je když?
Přijde blue hour. S Portrou 800 pushnutou na 1600. Alebo keď je obloha tmavo zamračená ale na hory svieti zapadajúce slnko. To ticho pred nočnou búrkou.
7xnebo:
Film nebo digitál?
Filmmm
Zooey Deschanel nebo Uma Thurman?
Zooey, Umu nepoznám.
Léto nebo zima?
Čo tak jeseň?
České dráhy nebo ČD Cargo?
Cargo all day.
Kino nebo knížka?
Knižka.
Na vlaku teplý jídlo nebo studená Cola?
Asi skôr tá studená Cola.
Kurt Vile nebo Eminem?
Neviem kto je Kurt, tak Eminem.
Edit: Ďakujem za radu na novú hudbu.
A já děkuju za odpovědi a super fotky. Ať se daří a hodně štěstí na cestách!
Foto: Amin Nakhle a jeho archiv.